Pandorina skrinka – Koniec Koncov Pieseň o farebných lakovaných plátkoch, ktoré duchovne zabíjajú najmä mladú generáciu. 1, Nad krajom visí tieň šedivých oblakov čas bije na jeseň, v duši je všelijako. Po meste kráča muž ku stánku s novinami časopis za posledné, nech samoty sa zbaví. 2, Na stránkach kostrbatých číta si, kto s kým žije a zlo sa usmieva zo skrinky Pandorinej. Ponuré ráno mrzne hrdzavým mrholením a niekto bojuje so svojím presvedčením. Ref: V tom kúsku papiera sa skrýva celý život aj Olymp storočia i Zeus Di Caprio. Myšlienky prestáte na sny sa nanesú, ľudstvo má citový mor, duchovnú obrnu duchovnú obrnu. 3, Opilec na ulici s dlažbou sa kamaráti, a deti s časopisom, a život sa nám kráti. A dievča na zastávke číta v tom istom čísle sex, láska, nežnosti. Tá láska divne vyznie. 4, Netreba žiadny pakľúč, ba ani zámočníka veď skrinka Pandorina sa dávno nezamyká. Má obal farebný a slová olovené a zápach smrti čo jej vnútri drieme. Ref: A učí deti veriť bájkam podivným a vyrába im modly a ponúka im lži. A vrhá čudné svetlo plné ľudskej tmy a nehovorí o láske čo visí na kríži čo visí na kríži. 5, Vo vani máme hydru, v bludisku Minotaura, vosk z krídel topí sa a celý svet nám padá. Ulicou stále blúdi opitá siréna i jednooký kyklop s výrazom kreténa. 6, A stojac pred Medúzou srdce nám skamenie, do ríše mŕtvych nás Cháron prevezie Na ceste za zlatým rúnom, nie je to pohoda? -čakáme, čo nám dračie zuby zarodia. Ref: A skrinka Pandorina je voľne v predaji, nikto sa netají, nikto sa netají, denne ju otvárame stále a zas a zas a mocou Diabla duchovne vraždí nás, duchovne vraždí nás. zdroj : http://konieckoncov.szm.com/sys_mult/hpt/syindex.htm